Po tretí raz v rade sa stal slovenským basketbalistom roka. V počte úspechov sa tak v rodinnom dueli s bratom Martinom dostal o jednu trofej na prvé miesto. Tridsaťročný Radoslav Rančík patrí dnes medzi najlepších hráčov najvyššej tureckej súťaže a v drese Galatasaray Istanbul žiaril aj v Európskom pohári, ktorý je po Európskej lige druhou najprestížnejšou súťažou „starého kontinentu“.

Aké máš pocity po druhej obhajobe ocenenia pre slovenského basketbalistu roka?
„Som veľmi šťastný. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí za mňa hlasovali. Je to pre mňa zadosťučinenie za tvrdú prácu, ktorú odvádzam nielen počas sezóny, ale aj v lete s mojím trénerom Marošom Molnárom.“

Ako prijali tvoje ocenenie v klube? Má pre istanbulský Galatasaray vôbec nejaký väčší význam?
„Boli veľmi potešení. Keď som dostal pozvánku na vyhlásenie, oznámil som to funkcionárom. Oni túto správu ešte v ten deň zverejnili na klubovom webe. Boli veľmi radi, že reprezentujem farby Gala. S uvoľnením som nemal žiadny problém.“

Tretie ocenenie v rade – nezačína to zaváňať rutinou?
„Určite nie. Ja to beriem skôr ako motiváciu do ďalších ročníkov, aby som sa zlepšoval. Každý môže stále rásť. Je na čom pracovať. Hoci som na vrchole svojej kariéry, sú detaily, ktoré ešte môžem doladiť.“

V počte ocenení si predstihol staršieho brata. Bavili ste sa o tom?
„S bratom sme to príliš nerozoberali. Samozrejme, zagratuloval mi. Má za sebou ťažkú fázu kariéry pre problémy s kolenom, takže uvidíme...“

Ako hodnotíš rok 2009? Je vrcholom kariéry, alebo to bolo niekedy v minulosti ešte lepšie?
„Mal som kontrakt v Trevise a tešil som sa na ďalší ročník. Žiaľ, nevyšlo to. Prestúpil som do nového klubu, ale som maximálne spokojný. Hrávam veľa minút. Štatistiky a výkony hovoria za seba. Po problémoch v úvode ročníka nádej na play-off ešte žije a to je najdôležitejšie.“

Naďalej chce hrať za Galatasaray

Aktuálny ročník sa dostáva do záverečnej fázy. Ako však vidíš nasledujúcu sezónu? V tureckej lige a rovnako tak aj v Európskom pohári má tvoje meno určite dobrý zvuk...
„Ťažko povedať. Už sme mali prvé rokovania s Galatasarayom. Zatiaľ ide iba o úvodné debaty. Nič konkrétne neviem. Chcel by som však zostať v Istanbule. Bude to záležať iba od podmienok, ktoré mi ponúknu.“

Hral si v Chorvátsku, Francúzsku, Česku, Španielsku a dnes si v Turecku. Ktorú európsku súťaž by si chcel ešte vyskúšať?
„Samozrejme španielsku ACB, najlepšiu ligu v Európe. Kto chce niečo dosiahnuť, túži práve po tejto súťaži a Európskej lige.“

Ešte ho čaká debata s trénerom Rónom

Reprezentácia je najmä otázkou srdca. Ty si hráč, ktorý hrá srdcom. Ako to je s tebou a možnosťou opäť hrať za národný tím?
„Už som sa bavil s trénerom Rónom. Máme to rozdebatované. Uvidíme, čo bude v najbližšej dobe. Musíme sa stretnúť a dohodnúť, akoby to malo prebiehať. Ja dúfam, že v reprezentácii sa uvidíme.“

Kto je tvojím slovenským hráčom roka? Možno brat, ktorý až do zdravotných problémov odohral veľmi dobrého pol roka za Estudiantes práce v španielskej ACB...
„Nemal zlú sezónu, len zranenie ho pribrzdilo. Na veľmi dobrej úrovni hral Tono Gavel. Všetci vieme, že je to vynikajúci rozohrávač a vážim si aj jeho kvality. Ja si však myslím, že každý hráč snažiaci sa prispieť svojmu klubu nejakým výkonom, si zaslúži ocenenie. Ťažko povedať, kto je najlepší. To je už na novinároch a ľuďoch odovzdávajúcich svoje hlasy.“

Istanbul je chaotickejší...

Ako sa žije v Istanbule?
„Je to celkom iný štýl života. Trochu chaotickejší. Má to iný nádych, ale človek si zvykne.“

Čo tam robíš počas voľna?
„Doposiaľ ho nebolo toľko. Hrali sme Európsky pohár aj domácu súťaž. Vychádzalo to približne na každý tretí deň. Keď som po tridsaťpäťminútovej porcii na palubovke prišiel domov najedol som sa, oddýchol si a na druhý deň ma opäť čakal tréning. Občas sme išli so spoluhráčmi do nejakej americkej reštaurácie trochu sa odreagovať.“

Liga, národný pohár, Euro Cup, cestovanie, veľa minút na palubovke... Ešte máš dostatok síl, alebo už čakáš na koniec sezóny?
„Asi by som klamal, keby som povedal, že vládzem. Energia mi ubúda, ale stále odovzdávam maximum. Mám dobre natrénované a budem bojovať do poslednej sekundy. A či sa teším na koniec sezóny? Asi aj áno.“

Diskusia