Autor: Martin Galajda	Publikované: 07.11.2011 15:35:00
Zdieľaj na Facebooku

Všade dobre, doma najlepšie. Stará známa pravda, ktorú vám dnes potvrdí aj viacero hráčov zámorskej NBA. Európa, ale aj Čína je pre väčšinu z nich len východiskom z núdze. Dôkazom je nastupujúca hviezda San Antonia DeJuan Blair, ktorý odohral len štyri zápasy v Rusku. Krídelník Orlanda Earl Clark sa vrátil z najľudnatejšej krajiny sveta dokonca bez jediného stretnutia na svojom konte.

Posledným príkladom obete kultúrneho šoku sa stal DaJuan Summers. Počas uzávierky prestížnej profiligy vydržal v talianskej Siene len do konca októbra. Domov sa vrátil s takmer hororovými zážitkami a bilanciou priemerne 4 body a 1,3 doskoku v troch zápasoch Serie A. Dvadsaťtriročný rodák z Baltimore by dnes každému odporučil dobre si rozmyslieť cestu na iný kontinent. „Je to celkom iný svet než poznáte, musíte byť pripravený na všetko,“ povedal pre Yahoo! Sports mladý krídelník majúci s talianskym tímom zmluvu dokonca na dva roky.

„Siena ma jednoducho presvedčila. Hovorili ako veľmi ma chcú mať v tíme. Lákaniu špičkového talianskeho a euroligového tímu som neodolal,“ vrátil sa na začiatok svojej strastiplnej cesty na „starý kontinent“ Summers. Na Apeninskom polostrove ho neudržali ani krásy päťdesiattisícového mestečka, ktoré ročne navštívi viac ako trikrát toľko turistov. Hneď na úvod zažil nepríjemnú dopravnú nehodu. Po strete s džípom skončil na zadných sedadlách. „Nikdy predtým som nehavaroval. Bol som v šoku. Štýl jazdy tam bol celkom odlišný než v USA. Nie je to tak organizované. Ľudia tam jazdia na hrane. Musíte byť opatrný.“

Niekdajší hráč Detroitu sa po vydarenej príprave, kde dával 18 bodov na zápas, v štatistikách doslova prepadol. Po návrate štyroch hráčov a trénera z majstrovstiev Európy dostal celkom iné úlohy. „To bol prvý signál. V príprave som mal tridsať minút na zápas. V troch ligových kolách som však neodohral ani polovicu. Bolo to divné. Nevedel som to pochopiť,“ hovorí Summers.

V Európe sa cítil ako späť na vysokej škole. Žiadne súkromné lietadlo a iné privilégiá. Vo vnútroštátnej linke bojoval o miesto pri bezpečnostných dverách, aby si mal kam zložiť nohy. „Keď sme neleteli, cestovali sme osem hodín autobusom. Postele boli malé a navyše sme spali po dvoch. Medzi nami bolo možno pol metra,“ skonštatoval na záver americký basketbalista majúci problémy aj s defenzívne ladenou hrou Montepaschi.

Diskusia