Po úspešnej kariére na strednej škole v Baltimore sa o neho zaujímali popredné prvodivízne univerzity ako Rhode Islands, UNLV, Richmond alebo St. Johns. Rozhodol sa však pre Southern Mississippi, ale príliš časté vysedávanie na lavičke nasmerovali jeho kroky do druhodivízneho tímu Kentucky Wesleyan. Tam sa Maroš Žuffa zaradil ihneď medzi lídrov. Hoci tento rok bojoval so sedemmesačným mankom zavinením operáciou kolena, rozlúčil sa s vysokoškolskou kariérou solídnou sezónou. V tíme patriacom do najlepšej desiatky NCAA2 nastúpil na 33 stretnutí a iba šesťkrát nebol v základnej zostave. Na svojom konte mal priemerne 7,4 bodu a 3,6 doskoku. Napriek všetkému hodnotí minulý ročník so zmiešanými pocitmi.

„Po operácii a rekonvalescencii som nevedel, čo mám od seba očakávať. Sedem mesiacov bez basketbalu je dosť. Celú sezónu som všetko iba doháňal. Nebol som tam, kde som mal byť,“ priznal pre eBasket.sk dvadsaťtriročný rozohrávač. K rozporuplným pocitom z uplynulého ročníka prispel aj nevydarený záver sezóny. „Doslova sme pohoreli. Do záverečného turnaja sme vstupovali ako nasadená jednotka. Navyše sme hrali na domácej pôde. Očakávania boli vysoké,“ komentoval Žuffa nečakané vypadnutie svojho tímu hneď v prvom súboji počas marcového vyvrcholenia druhej divízie americkej vysokoškolskej súťaže.

Syn niekdajšieho skvelého rozohrávača Juraja Žuffu si na vlastnej koži vyskúšal obe basketbalové divízie. Medzi špičkou „dvojky“ a priemerom vychvaľovanej NCAA1 nevidí veľký kvalitatívny rozdiel. „Mohli by sme sa pohybovať niekde v polovici prvodivízneho rankingu,“ komentoval Žuffa a dodal: „Najväčší rozdiel vidím na pozícii pivotov. V NCAA2 sú na pozíciách štyri a päť veľmi nízki hráči. Ak sa nájde vysoký pivot, tak väčšinou dominuje. Na obvode sú rozdiely minimálne. Rýchlych a atletických rozohrávačov je tam veľmi veľa.“ Rovnako v špičkovom tíme druhej divízie (St. Cloud State) pôsobil v minulosti aj Radoslav Rančík – dnes trojnásobný najlepší basketbalista Slovenska. Žeby motivácia pre stále nádejného tvorcu hry?

Mladý "playmaker" má za sebou posledný rok na univerzite. K zaujímavému angažmánu by mu mohol pomôcť aj štart v reprezentácii, ktorej začína nový kvalifikačný cyklus. „Dostal som pozvánku a veľmi sa teším na novú výzvu. Konečne sa cítim pripravený na sto percent. Rád sa porovnám s inými chalanmi, ktorí hrávajú v Európe,“ nedočkavo očakáva prvý zraz študent marketingu, ktorý si ohľadom budúcnosti nechá poradiť aj od otca. „Určite sa o tom budeme rozprávať. V škole mi ale zostáva ešte jeden semester. Najlepšie to bude prebrať aj s agentom,“ dodal na záver Žuffa.

Diskusia