Pred štyrmi rokmi štartoval v drese Slovenska na turnaji B-divízie majstrovstiev Európy do osemnásť rokov v rumunskom Sibiu. Spoločne s Romanom Vidom dominoval pod oboma košmi, ale odvtedy, akoby sa pod ním zľahla zem. Dnes už dvadsaťdvaročný pivot svoje ďalšie kroky nasmeroval do kolísky basketbalu. „Dnes mám za sebou štyri roky v štyroch rôznych súťažiach. Začal som na strednej škole, odkiaľ som sa presunul do druhej divízie NCAA. Po roku som prešiel na Junior College, kde som sa stretol s Pavlom Lošonským. V minulom ročníku sme spolu obliekali dres prvodivízneho tímu Irvine University, kde budeme hrať aj počas posledného roka svojej vysokoškolskej kariéry,“ zhrnul pre eBasket.sk podkošový hráč vysoký 204 cm a vážiaci 108 kg.

Odchod do zámoria ešte počas strednej školy v kombinácii s častými zmenami preverí aj tie najsilnejšie povahy. „Určite to nebolo ľahké. Každá škola mi však dala veľa skúseností a to nielen na palubovke. Podstatné bolo, že basketbalovo som neustále rástol. Prvý rok na strednej škole bol napriek kultúrnemu šoku celkom fajn. Kríza prišla až potom. Mal som chuť všetko zabaliť a vykašľať sa na to. Som ale veľmi rád, že som vydržal,“ prezradil odchovanec úspešného mládežníckeho klubu B.S.C. Bratislava.

Po príchode medzi americkú univerzitnú elitu si napriek trom rokom v zámorí musel na veľa vecí zvykať. „Bolo to najmä tempo hry a celková fyzická agresivita. Bolo jedno, či sme hrali zápas alebo trénovali. Hrá sa veľmi rýchlo a to na každej pozícii. Všetci vedia driblovať a vystreliť zvonku. Ťažšie tréningy som dovtedy nezažil. Hoci sme neboli absolútnou špičkou NCAA1, bola to pre mňa dosť zásadná zmena v porovnaní s minulosťou,“ povedal Šimek, ktorého škola (235. v rebríčku NCAA1 po skončení sezóny) mala v uplynulom ročníku česť zahrať si proti Texasu (26.) a v nadchádzajúcej sezóne má v rozpise UCLA (113.), USC (93.) a Illinois (56.).

UC Irvine malo na svojej súpiske piatich nových hráčov vrátane dvojice Slovákov. „Od začiatku sme si museli budovať nové tímové vzťahy. Dá sa povedať, že to nebolo celkom ideálne. Dlhšiu dobu nám trvalo, pokiaľ sme začali spolu vychádzať aj mimo ihriska. Myslím, že sme sa s tým dokázali dobre popasovať a v budúcej sezóne chceme z toho ťažiť. V novom ročníku budeme mať iba dvoch, možno troch nových spoluhráčov,“ prezradil dobre stavaný pivot, ktorý po premiérovom ročníku v prvej divízii nie je spokojný: „Sezóna mi nevyšla. Stále však mám ešte jeden rok. Do začiatku nového ročníka zostáva ešte niekoľko mesiacov. Treba makať a dostať z toho, čo to dá.“

Pokiaľ na škole v nižšej divízii mohol zbierať minúty aj štatistiky, na UC Irvine len bojuje o miesto pod kalifornským slnkom. Napriek tomu rozhodnutie ísť za najväčšou výzvou v doterajšej kariére neľutuje. „NCAA2 som skúsil ako prvák na univerzite. Moje očakávania sa ale nenaplnili, a preto som prestúpil. Hráči, ktorými som bol obklopený, neboli ochotní sa zlepšovať a tvrdo pracovať. Keď na Butte College prišla možnosť ísť na prvodivíznu školu, neváhal som. Toto bol vždy môj sen. Zo strednej školy sa mi to nepodarilo a druhú šancu som si nechcel nechať ujsť za žiadnu cenu.“

Diskusia